My vám hlávku nezotneme

Začepčenie nevesty patrí k najkrajším slovenským ľudovým zvykom počas svadieb. Čepčenie nevysty bolo kedysi vrcholom svadobenej noci a jeho symbolizoval prechod nevesty zo slobodného stavu do stavu manželského. 

Čepčenie ma na Slovensku mnoho podôb a líši sa v závislosti od kraja. Väčšina Slovenska pozná tradičné čepčenie, v ktorom sa nevesty pýtajú „Či jej hlávku sťať alebo vieno sňať„. Na Spiši sa však túto otázku mladuchy nezvykli pýtať, preto ani my počas čepčenia neveste hlávku nestíname. Namiesto toho našu vestu obklopia družbovia a družičky, ktoré spevom a krátkym vystúpením prievedú mladuchu do manželstva. 

Prečo toľko družbov a družičiek? Kedysi mladomanželia počas svadby veľmi nerozprávali, ale namiesto nich všetko vybavila družička a družba. Mnoho ľudí si čepčenie a svadby spája aj s piesňami, ktoré mali sexuálny podtón. Treba mať však napamäti, že tieto piesne mali kedysi obradný charakter a ich úlohou bolo predovškým pripraviť mladých na to, čo ich čaká počas svadobnej noci. Mimo tohto obradu sa tieto piesne zväčša nespievali, čo sa však s postupom času zmenilo a dnes aj „dvojzmyselné“ piesne spievame takmer hocikedy.